Návšteva v detskom domove, futbal Kostarika – Paraguaj a prvé číslo magazínu Que Pasa?

V stredu som navštívila projekt môjho spolubývajúceho Oskara. Pracuje v detskom domove Casa de Pan, je to asi hodinu cesty busom od nás. V domove je asi 35 detí vo veku 2 až 16 rokov. Momentálne pracuje s dvomi ďalšími dobrovoľníčkami zo Švajčiarska. Každý deň začínajú okolo 10:00 hod. Ráno pomôžu upratať jedáleň a kuchyňu, následne vyzdvihnú deti v školách, škôlkach a potom sa s nimi hrajú alebo robia s nimi úlohy. Nikdy som detský domov na Slovensku nevidela, ale tento vyzeral naozaj krásne. Nádherná záhrada s detským ihriskom, kopec hračiek, všetko možné. A tie deti boli úplne skvelé. Robila som tam reportáž pre časopis a mám odtiaľ nádherné fotky. Škoda, že dobrovoľníčky nechcú byť zverejnené na nete, ale chápem 😉
Štvrtok večer sme išli na futbalový zápas. Štadión bol obrovský. Nebol zaplnený do posledného miesta, ale aj tak tam bolo 28 000 ľudí. Hustota. No a tešili sa, nadávali na rozhodcu, spievali, tlieskali, robili mexické vlny… Ja fakt milujem ten futbal. Tá atmoška bola neopísateľná. Rozhodne som sa naučila všetky existujúce španielske nadávky. Škoda, že to skončilo 0:0. Prijala by som akékoľvek emócie, aj pozitívne aj negatívne, keby dal niekto aspoň 1 gól. Teda emócií bolo dosť, ale chcela som zažiť tú radosť, keby dali Kostaričania góóól. Alebo to sklamanie, keby dostali 😉 VAMOS TICOS!
A dnes (piatok) som dokončila prvé vydanie magazínu. Moja nadriadená Jessica mi ho pochválila už pred uzávierkou. Riaditeľ ho dostal až hotový. Bol úplne nadšený, asi 10 minút nám rozprával, aké je to skvelé (pritom to číslo má len 7 strán, poväčšine obrázky 😀 ). Nejaké články musel kolega hneď postnúť na ich facebook. Potešilo ma to, a som rada, že som potešila aj ja ich. Oooooch, páči sa mi tu! BTW Januš, dík za posúdenie a pripomienky :*
A od zajtra máme voľno až do budúcej nedele. Dúfam, že podnikneme nejaký pekný výlet!