Návšteva v detskom domove, futbal Kostarika – Paraguaj a prvé číslo magazínu Que Pasa?

  • V stredu som navštívila projekt môjho spolubývajúceho Oskara. Pracuje v detskom domove Casa de Pan, je to asi hodinu cesty busom od nás. V domove je asi 35 detí vo veku 2 až 16 rokov. Momentálne pracuje s dvomi ďalšími dobrovoľníčkami zo Švajčiarska. Každý deň začínajú okolo 10:00 hod. Ráno pomôžu upratať jedáleň a kuchyňu, následne vyzdvihnú deti v školách, škôlkach a potom sa s nimi hrajú alebo robia s nimi úlohy. Nikdy som detský domov na Slovensku nevidela, ale tento vyzeral naozaj krásne. Nádherná záhrada s detským ihriskom, kopec hračiek, všetko možné. A tie deti boli úplne skvelé. Robila som tam reportáž pre časopis a mám odtiaľ nádherné fotky. Škoda, že dobrovoľníčky nechcú byť zverejnené na nete, ale chápem 😉
  • Štvrtok večer sme išli na futbalový zápas. Štadión bol obrovský. Nebol zaplnený do posledného miesta, ale aj tak tam bolo 28 000 ľudí. Hustota. No a tešili sa, nadávali na rozhodcu, spievali, tlieskali, robili mexické vlny… Ja fakt milujem ten futbal. Tá atmoška bola neopísateľná. Rozhodne som sa naučila všetky existujúce španielske nadávky. Škoda, že to skončilo 0:0. Prijala by som akékoľvek emócie, aj pozitívne aj negatívne, keby dal niekto aspoň 1 gól. Teda emócií bolo dosť, ale chcela som zažiť tú radosť, keby dali Kostaričania góóól. Alebo to sklamanie, keby dostali 😉 VAMOS TICOS!
  • A dnes (piatok) som dokončila prvé vydanie magazínu. Moja nadriadená Jessica mi ho pochválila už pred uzávierkou. Riaditeľ ho dostal až hotový. Bol úplne nadšený, asi 10 minút nám rozprával, aké je to skvelé (pritom to číslo má len 7 strán, poväčšine obrázky 😀 ). Nejaké články musel kolega hneď postnúť na ich facebook. Potešilo ma to, a som rada, že som potešila aj ja ich. Oooooch, páči sa mi tu! BTW Januš, dík za posúdenie a pripomienky :*
  • A od zajtra máme voľno až do budúcej nedele. Dúfam, že podnikneme nejaký pekný výlet!
  • 20150325_095316 20150325_100628 20150325_100716 20150325_101906 20150325_111138 20150325_113510 20150325_180804 20150326_204628 20150327_090523

Parque Nacional Manuel Antonio

  • Víkend bol skvelý! Spolu s Katkou a Oskarom (môj spolubývajúci z Poľska) sme navštívili národný park Manuel Antonio, ktorý je asi tri hodiny cesty busom zo San José. Okrem nádherných pláži, je možné v tomto národnom parku vidieť všetko, čo od kostarickej prírody očakávate: džungľu, niekoľko druhov opíc, leňochody, rôzne druhy motýľov, leguány, krokodílov (tie sme síce nevideli), krabov, vodopády (keďže je tu stred letnej sezóny, vodopády boli vyschnuté 😀 ).
  • Podvečer sme sa vybrali na miestnu pláž pozorovať západ slnka. Niekto tam mal práve svadbu, tak im na pláži pripravili obrovskú vatru a asi 40 svadobčanov tam začalo vypúšťať balóny šťastia. Teplo, príjemný vetrík, hviezdy, všetko tak pôsobivé! Tu by ma bavilo žiť 🙂 Dali sme sa do reči s miestnymi, ktorí sú všetci neskutočne milí a zostali sme tam asi do jednej v noci. Čas tu plynie strašne pomaly.
  • Ráno, keď sme vstali (bol už skoro obed), sme sa vybrali na miestnu pláž okúpať sa. Len tak sme si polihovali a pozorovali surferov. Z pláže vyzerá to surfovanie tak jednoducho! Aj mimo národného parku sú stromy plné vreštiacich opíc a leguánov. A na pobreží je neskutočný hic.
  • Ospravedlňujem sa, že môj telefón nie je schopný presne zachytiť celú túto nádheru, čo tu vidím a chcem vám cez tento blog sprostredkovať. Aj tak ho mám rada 🙂 Každopádne sa sem ešte určite vrátim spolu s novým foťákom, ktorý som včera objednala!
  • Podľa stupňa môjho opálenia si v pondelok v práci kolegovia hneď všimli, že som bola cez víkend na pláži. BTW v práci mi všetci hovoria, že vyzerám ako z Kostariky 🙂 Ešte aj ľudia ma oslovujú na ulici, že kde je toto, kde je tamto… a ja im síce rozumiem, ale odpovedám len v angličtine, že im neviem pomôcť, lebo nie som odtiaľto. Ja dávno tvrdím, že som sa narodila do zlej zemepisnej šírky! 😉
  • Na obrázkoch: typické stredoamerické raňajky – gallo pinto (ryža s fazuľou, pečený banán, vajcia, ovocie). Miestni si pochutnávajú na kokosových orechoch –predavač ich otvára samozrejme mačetou). Krab vyfotený pri plechovke piva (zn. Imperial – najobľúbenejšie miestne pivo). A aj som si trochu zašnorchlovala. Videla som mooore piesku a nič iné 😉
  • 10487242_832096696856508_1504035181602632188_n 20150321_094938 20150321_101925 20150321_131618 (2) 20150321_134908 (2) 20150321_135127 20150321_142511 20150321_150350 20150321_153358 20150321_153530 20150321_154504 20150321_155344 20150321_155607 20150321_174601 20150321_180825 20150321_181936 20150322_120641 20150322_121007 20150322_121858 20150322_125705 20150322_131508 20150322_150200 20150322_154436 20150322_160351 20150322_160831 20150322_163001 20150322_163209 20150322_164928 20150322_170520

Škola v Alajuela, planetárium

  • V stredu som sa zúčastnila vyučovania v škole v Alajuela. Spolu s ďalšími tromi dobrovoľníčkami sme pomáhali asi 3 hodiny učiteľovi pri výučbe angličtiny. Študenti boli vo veku od 18 do 23 rokov a boli úplne skvelí, milí, rovnako ako ich učiteľ. Mnohí zo študentov chcú po skončení školy pracovať v callcentrách, ktorých je v Kostarike neúrekom. Cieľom našich návštev je, aby sa študenti stretli s rôznymi prízvukmi. Pracovali sme v menších skupinách, cca po 5-6 študentov. Učiteľ nám dal témy, o ktorých by sme mali so študentmi hovoriť a postupne sme sa s ostatými dobrovoľníčkami medzi skupinami menili. Keďže som tam bola nová, študenti chceli hovoriť viac o mne a o Slovensku, ako o predpísaných témach. Takže som v priebehu troch hodín v stručnosti povedala môj životopis štyrikrát 🙂 Na konci sme sa mali baviť v španielčine. To bola pre mňa tá úplne najlepšia časť. Hovorila som s nimi v španielčine, pýtali sa rôzne otázky a hlavne, keď som niečo povedala zle, tak ma opravovali. A učiteľ bol tiež skvelý, taký milý pánko. Pripravil pre nás aj pravé kostarické pohostenie. Teším sa budúcu návštevu tejto školy! Na fotke sú študenti spolu s učiteľom (pán v okuliaroch) a v spodnom rade moje kolegyne – Anna z Fínska, Luisa z Nemecka a Chien z Taiwanu.
  • Večer nás zobral Jonathan do planetária na miestnu univerzitu. Napriek tomu, že celá prednáška bola v španielčine, celkom som rozumela (hviezdy, súhvezdia a planéty sú v každom jazyku rovnaké 😀 ). Veľký voz tu vidia len tak okrajovo, nie ako my doma, že sa postavím na schody pred domom, zdvihnem hlavu a už ho vidím… Na fotke je Julio (Katkin host brother), Katka, Oskar, Jonathan a ja.
  • Kvety tu viažu takto krásne!
  • 20150317_174509 20150317_174528 20150318_081837 20150318_132052 20150318_134323 20150318_135012 20150318_141601 20150318_141607 20150318_142340 20150318_144255 planetario que pasa_INA_2

Prvý pracovný deň

  • V pondelok som nastúpila do práce. Moje pracovné miesto je priamo v kancelárii s ďalšími dvomi fulltime zamestnancami Jessicou a Viniciom. Dúfala som, že ma dajú sedieť na terasku (svoje PC majú naozaj vonku na prekrytej terase) alebo do obývačky k ďalším dobrovoľníčkam z Nemecka a Talianska. Ale teraz som aj rada, že budem sedieť pri španielsky hovoriacich kolegoch. Keďže som niekoľko rokov robila marketing, vkladajú do mňa veľké nádeje, že im pomôžem hlavne v tejto oblasti 🙂 Ja verím, že áno.
  • Ako hlavnú úlohu mi dali pripravovať mesačník Qué pasa? Zo dňa na deň som sa stala jeho šéfredaktorkou a jedinou redaktorkou, fotografkou, distribútorkou… Budem písať články, robiť rozhovory s ostatnými dobrovoľníkmi, fotiť, všetko našťastie v angličtine. Teším sa!
  • Ďalej by som mala každú stredu navštevovať školu v meste Alajuela, kde budem pomáhať profesorovi pri výučbe angličtiny, hovoriť o projektoch, na ktoré sa môžu študenti vybrať, a pozývať aj ostatných dobrovoľníkov, aby sa niekedy ku mne pridali. Takže budem robiť promo organizácii. Keďže sa tu na školách učí American English, učiteľ si zámerne vyberá ľudí z Európy kvôli British English, ale aj z iných kontinentov mimo Ameriky. Teším sa!
  • Ďalšie úlohy sa budú odvíjať od mojej schopnosti hovoriť v španielčine. Ak mi španielčina pôjde, budú ma vysielať po celej Kostarike na hodnotenia projektov 🙂 Čo mi viac chýba ku štastiu! 😀 Znamená to, že prídem na pracovisko ostatných dobrovoľníkov (školy, materské školy, denné stacionáre, útulky pre bezdomovcom, centrá pre slobodné matky a ľudí v núdzi, domovy pre seniorov, zoologické záhrady, prírodné rezervácie, atď.) a budem robiť rozhovory s vedúcimi pracovísk, ako sú spokojní s prácou dobrovoľníkov a rozhovory s dobrovoľníkmi o ich spokojnosti s prácou v danom centre + návšteva hostiteľských rodín, v ktorých bývajú dobrovoľníci. Ak mi španielčina nepôjde, budem celé obdobie (dúfam, že mi pôjde a budem to robiť len v začiatkoch) robiť v kancelárii administratívnu prácu – pripravovať dokumenty pre ľudí, ktorí sa chystajú prísť do Kostariky, komunikovať s vysielajúcimi organizáciami, pomáhať vybavovať víza pre nových dobrovoľníkov, všetko v angličtine. Na to som sem neprišla! Idem sa rýchlo učiť tú španielčinu! 😉
  • BTW ak ma práca v kancelárii prestane baviť, môžem si zmeniť projekt. Rozmýšľam, že by som na nejaký mesiac išla na projekt do prírodnej rezervácie, kam chodia hniezdiť korytnačky, ale až keď budú mať sezónu 🙂
  • Zatiaľ toľko, pridávam nejakých pár fotiek a ďakujem za podporu, milé komenty, pekné maily a poštu na fb!
  • ??????????????????????????????? ??????????????????????????????? ??????????????????????????????? ??????????????????????????????? ??????????????????????????????? ??????????????????????????????? ???????????????????????????????

Nedeľa v Alajuela, rodinná oslava

  • Za posledný týždeň sa tu toho udialo strašne veľa, takže sa pokúsim pravidelnejšie písať tento „newsletter“ 🙂 aj keď to závisí od pripojenia na net a také poriadne budeme mať v dome až tak do mesiaca.
  • V nedeľu sa nás (Oskara a mňa) Jonathan spýtal, či nechceme ísť poobede s ním pozrieť jeho rodičov do mesta Alajuela (asi 30 minút busom zo San José). Hovorím si, prečo nie, dáme kávu, pokecáme, ukáže nám mesto a ideme domov. Zo San José sme vyrazili asi o jednej poobede. V tom meste sme s ním boli už aj minulý týždeň, keď sme išli k vulkánu Poás, ale nestihli sme si pozrieť hlavné námestie, takže sme tam išli teraz. Bolo tam mnoho ľudí a živá kapela. Ľudia tancovali, žiaľ neviem, čo to bolo za tanec, pretože môj kostarický kamoš nemá záľubu ani v hudbe ani v tanci. Taká škoda. Na námestie pre nás prišiel jeho otec spolu s bratrancom, ktorého sme náhodne stretli minulý týždeň. To, že je to ten istý chlapec, som si uvedomila asi po troch hodinách 🙂 Keď sme prišli k domu, stálo pred ním asi 10 áut a niekoľko ľudí. Prišlo mi to divné, ale veď dobre… Vystúpili sme z auta a išli do domu, kde sme sa zvítali s jeho mamou. V dome to vyzeralo veľmi pekne, taký luxusný stredoamerický štýl. A potom, že poďme ďalej von na záhradu. Hovorím si, OK. A za domom na záhrade obrovský prístrešok a prestreté stoly. Rodina oslavovala tehotenstvo priateľky mladšieho brata. Bolo tam asi 60 dospelých + cca 20 detí. Všetci hostia pri príchode doniesli do pripravenej postieľky darčeky pre bábätko, ktoré by sa mala narodiť tak do dvoch mesiacov. Vyzeralo to tam ako na nejakej svadbe. Oslava začala príhovorom rodičov a modlitbou. Potom sa jedlo, pilo, zabávalo, hrali sa rôzne hry, ako aj u nás, napr. stoličkový tanec a pod. Žiaľ som si nechala mobil v taške vo vnútri. Nevadí, Jonathan povedal, že takéto oslavy sú u nich pomaly každý víkend. Naozaj tam bolo veľa detí a tehotných žien 🙂 Ich dvor vyzeral taktiež skvele, veľkosťou spolu so záhradou by sa mohol rovnať celej Fialkovej ulici (vrátane všetkých jej dvorov po oboch stranách). Majú 6 psov a jeho brat chová 2 kone, občas na nich jazdí. Na záhrade banánovníky, rôzne iné rastliny a samozrejme obrovské hortenzie a hamaky. Nejakú si musím priniesť domov! No a dali sme prípitok a niekoľko kostarických chodov… názvy jedál si nepamätám a fotky nemám, ale jedlu niekedy venujem samostatnú rubriku. Okolo ôsmej večer sme sa vybrali späť do San José. Zatiaľ asi najväčší zážitok, čo som tu zažila a pripomenulo mi to domov :*
  • 20150315_143554

Kurz španielčiny, múzeum detí, národná galéria, koncert, aktívna sopka a kultúrny festival v meste

  • V piatok nám skončil kurz španielčiny 😦 Aj keď som sa na hodinách moc veľa nenaučila, pretože sme išli od začiatku, hodiny boli skvelé. Keďže učiteľ hovorí aj po nemecky, niektoré gramatické javy vysvetľoval v nemčine. Počas hodín počúval jazz a jogové mantry cez youtube, aká paráda 🙂 No a cez prestávky pálil v triede nejaké posvätné drevo z Peru, dym z neho vraj odháňa zlých duchov (pravdepodobne našich) a čistí čakry.
  • 20150313_095918 20150313_101458 20150313_111827 20150313_175931 20150313_181734 20150314_142857 20150314_155650 ??????????????????????????????? ??????????????????????????????? ??????????????????????????????? ???????????????????????????????
  • Posledný deň nás zobral do múzea detí a národnej galérie. V budove, v ktorej sa nachádzajú, bola kedysi väznica. Vyzeralo to tam famózne. Obrazy sú vystavované v celách. V múzeu detí sme sa dozvedeli niečo o pestovaní kávy, banánov, o vulkánoch, zemetraseniach (mali tam simulátor zemetrasenia 🙂 ), prírodných podmienkach, zvieratách a celej histórii Kostariky. Naozaj poučné, všetko! A práve mali mesiac japonskej kultúry, takže tam boli vystavené také hviezdy ako Hello Kitty, Pokémoni alebo Tamagotchi 🙂 Na fotke je Tim zo Švajčiarska, Oskar z Poľska, učiteľ v maske (la mascarada), Katka a ja.
  • Minulý týždeň začínal semester na miestnej univerzite. V stredu nás Jessica z officu zobrala najskôr do baru a potom na univerzitu, kde mali koncerty (niečo ako bažant na mlynoch, ale bez bažanta!). Hrali práve nejaký death metal, tak sme sa rýchlo pobrali domov. BTW na verejnosti (v stánkoch) nepredávajú alkohol a alkohol sa nesmie piť ani na verejných priestranstvách. Rovnako sa nemôže hocikde fajčiť.
  • V štvrtok poobede po hodine španielčiny nás upozornili, že si máme dávať pozor na popol, ktorý môže doviať vietor z blízkej sopky. Samozrejme sme sa mu nevyhli, ale nie je to až také hrozné, ako keď vám do očí naveje piesok. V sobotu ráno mi Jonathan ukazoval, ako piatok večer chŕlila sopka lávu.
  • Od piatku do nedele sa koná v parkoch v centre San José kultúrny festival TRANSITARTE 2015. V piatok večer sme boli na Flamenco tanci a na skupine, ktorá hrala son (niečo podobné ako salsa). Asi 80 % ľudí tancovalo son ako o dušu, úplne krásne to bolo. Ak sa mi podarí, pridám nejaké video na youtube. So skupinou spievala aj speváčka, ktorá vyhrala latinskoamerické grammy (ale Shakira to nebola 😉 ). Vystavujú tu rôzny umelci, hrá sa divadlo na uliciach, predávajú handmade veci a pod.
  • A slané lupienky vyrábajú Kostaričania z banánov… mňááám. Dajú sa kúpiť aj bežné „svetové značky“ lupienkov zo zemiakov, ale kto by ich kupoval, že? 😉

Prvá hodina španielčiny, bankovky, výplaty, busy a zemetrasenia

  • 20150307_190706 20150307_190633
  • V pondelok sme mali v office prvú hodinu španielčiny. Učiteľ sa volá Randall, napriek tomu, že je to skôr pokojný typ človeka. 🙂 Moje doterajšie roky učenia španielčiny rozhodne neboli na škodu, zaskočilo ma však kopec rozdielov medzi „španielskou“ španielčinou a kostarickou španielčinou. Jednou z aktivít na hodine bolo hranie pexesa (hľadanie opozít na obrázkoch)… a vyhrala som. Ďakujem za tvrdý tréning, Esterka! :*
  • Kostarika má najkrajšie bankovky, aké som kedy videla. Prikladám obrázky štyroch s najnižšou hodnotou. Okrem týchto majú ešte 20-tisícovku a 50-tisícovku. Kurz voči 1 euru je cca 570 kostarických kolónov a voči doláru cca 530 kolónov. Ale na mnohých miestach akceptujú doláre. Ako som už spomínala, Američanov tu je „mrte“ veľa. Ale ani sa im nečudujem, v takom raji…
  • Kostaričania svoje výplaty dostávajú v dvakrát do mesiaca ihneď po odrobení. V polovici mesiaca dostanú približne 30 percent ako zálohu a na konci mesiaca zvyšok. Keď som povedala, že my dostávame výplatu v polovici nasledovného mesiaca a že peniaze hneď dostaneš, len keď robíš „ na čierno“, pozerali na mňa, ako keby som práve spadla z orbitalu… ale nemala som chuť im to vysvetľovať. Máme sa čo učiť.
  • Autobusy sú tu pomerne lacné. Vodiči vyberajú peniaze, ale na väčšine trás nedávajú lístky. Majú to ošetrené tak, že pri dverách majú elektronické čítačky, ktoré počítajú, koľko ľudí nastúpilo a vystúpilo z autobusu. Preto sú dvere vždy voľné a nikto pri nich nestojí. A ak náhodou áno, vodič ho na to upozorní, pretože keď sa niekto „obšmieta“ pri dverách a čítačka napočíta napríklad 5 pohybov, vodič to musí zaplatiť dopravnému podniku. Až na pár výnimiek sú autobusy celkom moderné. A všetci poctivo čakajú v radoch, nikto sa nepredbieha. Iba starčekovia si stávajú dopredu a ľudia im ochotne pomáhajú nastúpiť do autobusu. A občas nemajú normálne označené zástavky, ale ak vidíš rad ľudí stáť na mieste, určite o chvíľu príde autobus.
  • Občas sa stane, že do autobusu nastúpi nejaký „žobrák“. Zažila som to zatiaľ dvakrát. Keď sa autobus pohne, človek sa postaví a začne rozprávať svoju story. V cca 5 minútovom vystúpení porozpráva celý svoj príbeh a keď skončí, prejde sa po autobuse a vyzbiera peniaze od ľudí. Tí ľudia vôbec nie sú otravní, zoberú peniaze od tých, ktorí im ich chcú dať a nepýtajú od vás peniaze face to face.
  • No a z nedele na pondelka sme vraj mali v noci zemetrasenie, ale ja som nič nepostrehla. Spím tu veľmi dobre, ako aj na doma. Zemetrasenia sú tu vraj na dennom poriadku, raz slabšie, raz silnejšie.

Poás Volcano

  • V nedeľu sme išli na výlet k vulkánu Poás / národný park (cca 2 hodiny cesty busom zo San José). Snáď nad celou Kostarikou bolo krásne slnečno okrem vrcholu vulkánu, kde bola strašná hmla s viditeľnosťou tak na 50 metrov. Takže keď sme vyšli hore, videli sme len zábradlie a hustú bielu hmlu za ním. Boli sme straaašne sklamané, Jonathan sa teda ponúkol, že sa môžeme vyfotiť pri zábradlí a kráter sopky pridá vo „fotošope“ 🙂 Po troch hodinách sa našťastie počasie umúdrilo a na chvíľu sa kráter ukázal. Voňalo to tam krásne sírovo a spolu s hustou hmlou mi to pripomenulo slovenské kúpele. Pre istotu prikladám aj fotku, ako by mal kráter vyzerať, keby tam nebola hmla 🙂
  • Po ceste hore sme „stretli“ kávovníkové polia, pasienky s kravami a aj miesta, kde to vyzeralo ako v džungli. Celou cestou boli vysadené prevažne modré hortenzie, ktoré mali kvety vo veľkosti… asi dvoch mojich hláv, a to mám teda veľkú hlavu 🙂
  • Pobavila ma tabuľa odporúčaní pre návštevníkov v prípade vulkanickej aktivity: po prvé KEEP CALM = zachovaj pokoj 😉
  • Obrovské “lopúchové” listy volajú La Sombrilla de Pobre / dáždniky chudobných 😀
  • Prvýkrát som sa ocitla v hmlovom lese (NIE dažďovom pralese). V hmlovom lese často neprší, ale vďaka neustálej vlhkosti je les stále zelený, stromy sú obrastené machmi a rôznymi cudzopasnými rastlinami. Úplne pri vrchole boli stromy tmavé, ide o nejaký špeciálny druh (meno som si nezapamätala), ktorý odoláva toxickým výparom z kráteru.
  • A teraz už chápem prečo sú tie hortenzie (hydrangea) také obrovské = stále vlhko + toxické výpary…
  •  20150308_15150320150308_151036 20150308_14442720150308_10175920150308_11453620150308_11461720150308_113146  20150308_115935 20150308_115242 20150308_115643  20150308_120000 20150308_133823 20150308_135407 20150308_14151520150308_112653

Prehliadka mesta II

  • S Katkou a Jonathanom sme dnes boli v meste na nákupoch. Všade kopec ľudí…
  • Na obed sme sa zastavili v miestnej tržnici. Polievka na obrázku je kuracia so zeleninou a hlavné jedlo je arroz y frijoles con pescado / ryža s fazuľou a ryba + pečený banán. Ryža s fazuľou je pre Kostaričanov niečo ako zemiaky pre Európanov. Mňaaam / delicious
  • Káva pravá kostarická + miestne pivo Imperial
  • Dnes sa mi pokazil foťák, od dnes fotím len mobilom… wrrr

20150307_15481120150307_14222220150307_14163520150307_14155520150307_13323320150307_12220820150307_13210120150307_13020920150307_13312120150307_133203

Prvé dni v Kostarike

  • Na letisku nás vyzdvihol Esteban, šofér z organizácie. Cesta k rodine z letiska trvala cca 40 minút, ulice boli preplnené, keďže bolo okolo 5-tej hodiny poobede.
  • Mojou hostiteľskou rodinou sa stal Jonathan, 28 ročný software developer. Má v prenájme obrovský byt v centre mesta, i keď skromne zariadený. Dom vyzerá z vonku tak moderno koloniálne, ako z telenovely 😉 Učí sa japončinu, pretože chce v auguste odísť do Japonska robiť dobrovoľníka. Okrem neho by mal v sobotu priletieť ďalší človek z Poľska, ktorý tu bude bývať s nami.
  • Prvý večer ma zobral najesť sa do reštaurácie, kam sa chodia zabávať ľudia z organizácie. Dala som si vegetariánske burritos, mňaaam. Parádne to chutilo! V TV dávali práve prenos futbalového zápasu miestnej „Ligy majstrov“, kostarický klub proti klubu z USA. Kostaričania našťastie vyhrali a zabezpečili si postup do semifinále. Ku koncu zápasu boli návštevníci tak hluční, že mi išlo hlavu roztrhnúť (ale to možno bolo aj tým x-hodinovým letom), hlučnejšie to tam bolo ako počas hokejového zápasu v kamenčianskej krčme 😉
  • Na druhý deň ráno (9:00 – štvrtok) sme mali stretnutie v office, kde budem pracovať. Vyzerá to tam úplne že SMASHING! Tehla kombinovaná s drevom a bielymi stenami, vnútri také oázky /záhradôčky. Niektorí ľudia majú svoje pracovné miesta priamo na terase, vedľa mikro džungle. A mám to len 5 minút pešo z bytu. Čistý luxus. Keď si ráno umyjem vlasy, po ceste do práce mi stihnú vyschnúť 😉 Office sa nachádza vo štvrti (v meste) San Pedro, do centra San José je to asi 15 minút peši.
  • V piatok nás Jessica z officu zobrala na prehliadku mesta. Mesto vyzerá tak stredoamericky, architektúra má rôzne vplyvy, najviac európske, ale majú aj china town. San José mi príde o kúsok modernejší ako Bratislava.
  • Kostarika je v celku moderný štát. Mnoho Američanov sa sem sťahuje na dôchodok (aj matka Mela Gibsona), okrem toho je tu veľa amerických škôl, mnoho ľudí hovorí anglicky a na mnohých miestach sa dá platiť dolármi.
  • Počasia sa mi zatiaľ pozdáva, slnečno s modrou oblohou, občas pofukuje vetrík. Na večer sa vždy zamračí, ale doposiaľ z tých mrakov ani raz nepršalo. Jedinou nevýhodou počasia je, že v noci majú dosť zimu a keďže nepoznajú slovo kúrenie, v noci musím byť zakrytá dvomi dekami.
  • Budúci týždeň nás čaká kurz španielčiny a na ďalší týždeň začne práca. V priebehu budúceho týždňa sa dozviem, čo presne budem robiť. Teším sa!
  • Fotky pridávam zatiaľ len z mobilu…
  • džungľa v meste luxusné pracovné miesto kostol china town statue of John Lennon in the streets of San José námestie pred národným divadlom národné divadlo 1. hotel v Kostarike - Grand Hotel Costa Rica holuby všade Sabana Parque